Mal som strach, isté obavy ešte z jednej veci. Boh v minulosti v rámci práva a spravodlivosti zničil bezbožných a zlých ľudí. To je asi v poriadku. Boh však zabil spoločne s nimi aj ich deti. To sa mi zdalo vždy kruté a zdá sa mi to prísne dodnes. Neraz sa mi, ako malému chalanovi, o takýchto veciach snívalo. Spravodlivosť je silná vec. Rozmýšľal som i nad tým, že sme, ako ľudia, v súčasnosti dosť rozmaznaní. Vraj i u nás, v našej republike sa pred rokmi vykonával trest smrti, obesením. Vidíte, aj samotný človek vidí spravodlivosť v usmrtení zlých a nenapraviteľných ľudí. Prečo by takto nemohol jednať boh? Sami sme stáročia takýto trest vykonávali a bohu by sme to chceli zazlievať? No aj tak ma toto moje filozofovanie plne neuspokojuje. Snáď sa raz upokojím!
A ako to bude s deťmi, ktoré sú opustené? Decká z detských domovov. V božom slove sa píše, že deti môžu byť neposlušné, zle ako čerti. Vraj budú pre zachovanie svojho života, počas Armagedonu posväcované svojimi rodičmi. To znamená, že aj keby bolo decko zlé, ako ja neviem čo, prežije armagedonskú spravodlivú bitku, pretože jeho rodičia ho svojou lojálnosťou a vernosťou k bohu, posväcujú. Boh bude na takéto decko pozerať, ako na také, ktoré je bez viny. Takže, ako to bude s deckami z ústavov? Kto ich posvätí, aby nakoniec prežili? Deti z ústavov, polepšovní a deti osamotené, túlajúce sa po ulici.
Mozaika, mojich zúfalstiev a mojich obsedantností, ktorá mi často nedávala spať. Týrala ma po nociach a nikto mi poriadne nevysvetľoval. Keď som sa ocina na tieto veci pýtal, vysvetlil mi aj sa ma snažil uspokojiť, ja som sa však stále dookola vypytoval a nedal som mu pokoj. Nakoniec mi povedal, že mám bohu dôverovať. Moja mozaika úzkostí nakoniec vyvrcholila. Apatiou, sklamaním nakoniec aj odchodom z božej láskavej, spravodlivej inštitucionalizovanej náruče.
Keď Jehova pobije nevinné deti (028)
Ku podivu, nemal som strach, ako malé dieťa, z prípadnej traumy, či nejakého úrazu, pri ktorom by som stratil mnoho krvi, a môj otec, ako veriaci, by nedovolil, aby mi v nemocnici podali transfúziu krvi. Nie, žeby som nad tým nerozmýšľal. To áno, ale nemal som s týmto žiadny problém. Chápal som vždy krv ako svätú a spôsob záchrany zdravia, či života, som v tomto zmysle mal vo svojom vnútri, vyjasnený. Proste som pochopil, že sú spôsoby, či zažité postupy, medzi bežnými ľuďmi, ktoré nasledovník Jehovu nepodporuje. Skôr som sa hodne bál samotného príchodu Armagedonu. Hodne som sa v tomto smere bratov v zbore vypytoval. Z biblie nie je úplne jasné, ako by mal vlastne Armagedon prebehnúť. Môžeme sa chytiť nejakých opisov udalostí zo Starého zákona, kedy boh v minulosti zasahoval. Boh má záľubu v síre a ohni a v padajúcom kamení. A v tonách vody, padajúcej z nebies. To ma vždy dosť desilo. Azda boh prispôsobí v budúcne svoj bojový arzenál. Prispôsobí ho súčasnej vyspelosti ľudského spoločenstva a použije iné, menej barbarské postupy.