Michal Herman
Odpadlíci, bývalí Jehovisti (027)
Mal som jedenásť, keď sme sa presťahovali do iného mesta. Už nikdy som sa nezačlenil do žiadneho zboru Jehovových svedkov. Aj otec bol už mimo kresťanského zboru. Chvíľu som sa skúšal dostať do zboru v našom novom pôsobisku. Ale to naozaj len chvíľu, kým som to úplne nevzdal. Taký nikdy nevidel Jehovistu, kto tvrdí, že potom, čo niektorí opustili Svedkov, ti ich začali prenasledovať a otravovať. Nikdy som sa od kritikov nedozvedel, čo sa stane, keď nakoniec zradcov dohnali. To som sa nedozvedel. Keď niekoho prenasledujem, asi niečo po ňom chcem. Nie? Naopak, keď sme s ocinom prestali kontaktovať s Jehovovými svedkami, kontaktovali nás istí ľudia. Boli to bývalí Jehovisti. Vyobcovaní a vyhodení. Ani nevieme odkiaľ na nás prišli. Presťahovali sme sa predsa inam. Odkiaľ mohli o nás vedieť? Asi nás chceli zachraňovať. Chceli nám hneď v prvé dni, čo sme sa z Bratislavy odsťahovali, predstaviť svojho nového Krista, ktoré ho nanovo objavili, pod svojou posteľou. Tam ho zahodili, než sa začali stýkať so Svedkami. Vymenili ho zas, ako keď sa vymení ľahký zvrchník za ťažký zimný kabát. "Vitajte bratia," privítali nás a potľapkávali nás po pleciach. Otec ich usmernil, "nie sme vaši bratia!"